Ako písať hypotézy

Hypotéza je overiteľné tvrdenie o vzťahu alebo rozdiele, ktoré formulujete pred zberom dát na základe teórie a predchádzajúcich výskumov.

Formát. „Predpokladáme, že…“ + premenné + očakávaný vzťah alebo rozdiel:

• H1: Predpokladáme, že medzi machiavelizmom a empatiou je negatívny vzťah.
• H2: Predpokladáme, že ženy dosahujú vyššie skóre v empatii ako muži.
• H3: Predpokladáme, že úroveň úzkosti sa po intervencii zníži.

Jednostranná vs. obojstranná. Jednostranná hypotéza určuje smer („vyššie“, „negatívny vzťah“). Obojstranná hovorí len, že rozdiel alebo vzťah existuje („líšia sa“, „súvisí“). Jednostrannú používajte, len ak smer jasne vyplýva z teórie a zvolili ste ho vopred. Meniť smer až po pohľade na výsledky je chyba. Ak vyjde výsledok opačným smerom, jednostranná hypotéza sa nepotvrdila, aj keby bol rozdiel výrazný.

Nulová hypotéza (H0) tvrdí, že rozdiel alebo vzťah neexistuje. Štatistický test počíta, aké pravdepodobné by boli naše dáta, keby H0 platila. V práci sa H0 zvyčajne nevypisuje, ale je dobré vedieť, že test „overuje“ práve ju (Field, 2018).

Výskumná otázka vs. hypotéza. Ak nemáte dosť teórie na predpoklad smeru alebo ide o prieskumnú časť, formulujte výskumnú otázku: „VO1: Aký je vzťah medzi vekom a spokojnosťou so životom?“ Výskumné otázky sa nepotvrdzujú ani nevyvracajú, len sa popíše, čo ste zistili.

Vyhodnotenie. Po výsledku použite vetu „Hypotéza H1 sa potvrdila.“ (test je významný, p < ,05, a pri jednostrannej hypotéze má účinok očakávaný smer) alebo „Hypotéza H1 sa nepotvrdila.“ Nepíšte „hypotéza bola dokázaná“. Štatistika nič nedokazuje, len hovorí, či dáta s predpokladom súhlasia.

Tip: Jedna hypotéza = jeden test. Ak hypotéza obsahuje viac premenných („…súvisí s empatiou a úzkosťou“), rozdeľte ju na H1a a H1b.

Ďalej: Aký test vybrať - prehľad